Môj životopis, alebo skôr pár kecou o mne

9. září 2010 v 23:03 | ♥ Christina Love ♥ |  ♥Janette Strapková ♥
takže kus z môjho života. Zo začiatku sa vám tu bude zdať ako sloh, ale nie je to sloh, ktorý som robila v škole. Je  síce pravda že som to písala v škole, ale nie ako slohovú prácu. Len tak z nudy. Veď ak sa vám to bude chcieť čítať dozviete sa úplne na konci prečo som to písala v škole.Takže prajem príjemné čítanie. xD


            Rok 1993. Je chladný november. Presne 22. novembra. V tento deň som sa privalila ako veľká voda v nekontrolovateľným krikom a originalitou v krvi na svet.
            Vtedy som ešte nevedela čo ma čaká v tomto pre mňa novom svete. Mala som chuť spoznávať. Všetko nové som musela držať v mojej miniatúrnej ručičke a preskúmať svojím šikovným jazýčkom.
Moja mama si pamätá ako som sa naťahovala
za stenou, ktorú som ešte v rúčkach nemala. Pamätá si ako som reagovala na hudbu. Vtedy povedala že hudba bude mojou neodmysliteľnou súčasťou. A nemýlila sa. Hudba a tanec ku mne patria, bez tých 2 vecí som nikto. Keď som trochu vyrástla a začala chodiť, tancovala som kde sa dalo. Či to bolo doma,
vonku, v škôlke u doktorky. Áno, aj u doktorky.
Aj keď som mala chrípku alebo zvýšenú teplotu tancovala som aj tam , a bolo mi jedno kto sa na mňa díva. Pretože tanec
bol moje východisko, zbavoval ma strachu, úzkosti, bolesti ale prinášal mi aj šťastie a radosť. Uspokojoval moje túžby.
Ako roky plynuli
bol tu rok 2000 a ja som nastúpila do školy. Tešila som sa ale mala som aj strach čo ma v škole čaká. Mala som právo sa báť, pretože
som netušila že ma tu čaká len utrpenie ale občas aj príval šťastia. Hneď ako som si zasadla do lavice a zistila som , že tu budem celý deň len sedieť, mala som chuť kričať. Rozplakala som sa, ale nie pretože by mi bolo smutno za mamou, ale preto že tu musím sedieť celý deň za lavicou a počúvať nejaké primitívne keci učiteľky. Aspoň som to tak vtedy brala. teraz som však
rada že viem čítať a písať xD. Ale nepáči sa mi koľko premárnených hodín musím sedieť v škole xD. Myslím tým hodiny, ktoré sú zastupované alebo voľné a nič na tých hodinách nerobíme.
            Do to 4. ročníka som mala kamarádky, alebo skôr ľudí, ktorí sa somnou občas bavili. No ešte aj ten 5. ročník, ale tam sa to všetko začalo rúcať. S tých pár ľudí čo sa som ňou bavili, zostali už len 3 baby.
Merry, Maťa, Peťa. A za všetky tie roky im veľmi ďakujem že ostali pri mne. No hlavne 2 z nich. V roku 2005 som sa poniektorým ľuďom z mojej triedy zhnusila, znepáčila.. Nazvite si to ako chcete. Už len preto, že som sa začala baviť s cigánkou a počúvať skupinu kde sú dvaja chalani a 2 ,, baby " podľa ostatných. Inak sú to všetci chalani. Zamilovala som sa do skupiny Tokio Hotel. Nikdy som si nemyslela, že kvôli takýmto 2 úplne absorudným veciam ma znenávidia, odstrčia. Ale neľutujem ani jednu s tách dvoch vecí, pretože práve ,, tá " cigánka sa stala mojou najlepšou kamoškou. Volá sa Sandra. Vždy ma vedela pochopiť a nikdy ma neodcudzovala, že počúvam TH, alebo ako sa obliekam, správam. Brala ma takú aká som. Aj keď náš štýl hudby je úplne odlišný, ale obe sme si našli dobré skladby aj v mojom štýle a ja v jej. Zabudla som povedať, že ona je hip-hoperka a ja emáčka, ale každý ma zaraďuje niekde inde, pretože počúvam rôzne štýly hudby. Mám strašne blízko k tanečným štýlom ako disco, moderné tance ale hlavne hip-hop, a to už len moju záľubu: tanec.
           
Chodila som aj na tanečný, ale vždy len pol roka, pretože ma mama vždy s neho odhlásila, pretože som sa viac venovala tancu ako škole. A bola to pravda. Namiesto toho aby som sa učila som si doma precvičovala tanček čo sme sa učili na tanečnom. Takže som sa napokom rozhodla že sa už na tanečný neprihlásim, lebo by to dopadlo vždy rovnako. Ubehli 2 roky a ja som pribrala xD. Nepodstatný fakt. xD V piatej triede som vážila 48 kg /( pre mňa ideálna váha a postava..) , teraz vážim omnoho viac a to len preto, že som sa vzdala niečoho čo milujem nadovšetko, a čo mi udržiavalo moju váhu. Tanec.
            Roky rýchlo ubiehali. Bol tu 9. ročník. Vzťahy s mojimi kamoškami sa upevnili. Hlavne z Maťuškou, Merry a Sandrou. Za všetky krásne chvíle im ďakujem. A hlavne im ďakujem že ma držali vždy nad vecou, aj keď občas som im musela liezť poriadne na nervy. xD ...... Rozlúčka. Rozlúčka zo základkou, učiteľmi, spolužiakmi. Tešila som sa, áno tešila, už len preto, že pôjdem na inú školu. Chcela som ísť na Obchodnú akadémiu. Lenže moje známky neboli také dobré ako by mali byť. Nemala som na vysvečku síce 4, ale 3, ale aj tak ma na ňu nezobrali. Jediné miesto kde sa hlásilo málo žiakov, bolo gymnázium. Na gymnázium chodila polovica mojich spolužiakov zo základky, lenže všetci boli v inej triede. Pobudla som tam 2 mesiace. Veľa nie? xD Medzi celkom novými žiakmi som nezapadla. Na gympeľ som nechcela ísť, pretože po maturite musím ísť na výšku. Lenže tam sa nejako nehrabem. Nie som až taká dobrá a učenlivá, aby som zvládla vysokú. Možno sa to za 4 roky zmení. Ktovie.
            Po 2 mesiacoch som prestúpila na vysnívanú obchodnú akadémiu. Zázrakom ma na ňu zobrali. xD nebola ďaleko od gympľa. Presne oproti obchodnej. Takže svojich ex spolužiakov stretávam pomerne často. Aj moje 2 kamošky, Maťušku a Merry. Na obchodnej som už rok a 8 mesiacov. Chodím do triedy s kamoškou zo základky. Malo by to byť dobre nie?.. Ale pravda je opak. Tá sa baví v škole som ňou v škole minimálne. Celý deň sedím sa ma a s nikým sa nerozprávam. Ale nie je to mojou vôľou. Ale je to tým že som nezapadla ani tu. Som tam ako vzduch.
S mojím spolusediacim sa nerozprávam, nie je o čom. Nevychádzame spolu nejako dobre.
No keď sa občas podarí, prehodíme za celý deň pár slov. Dokopy možno takých 5 - 10 min. sa spolu rozprávame. Inak celý deň v škole sedím, čumím do blba, počúvam hudbu a píšem tieto riadky.
           
Mala by som už aj končiť. Nikto tu nie je zvedavý na moje keci. :) Takže ak máte nejaké dotazy kľudne píšte komentáre.

PS:Tieto riadky sú úplne pravdivé. Nie sú tam spomenuté obdobia, ktoré boli pre mňa strašné a smutné ale aj šťastné. Myslím tým žitie s mojím otcom a rozvod rodičou. Prvá láska a sklamanie. O týchto veciach možno niekedy v budúcnosti napíšem. Určite o mojej prvej láske. ale o rodine to bude ťahšie. Ak budete chcieť kľudne môžte napísať čo o mne chcete ešte vedieť.

pááá Vaša ♥ Christina Kaulitz ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Designed by Crazy.DE.Bill